Nižšie rastliny a huby

Ríša: Rastliny (Plantae) – Podríša: Nižšie rastliny (Protistohybionta)

Nižšie rastliny sú autotrofné organizmy, ktorých telo tvorí stielka (thallus). Nemajú vyvinuté korene, stonky ani listy v pravom zmysle slova (nemajú cievne zväzky).

Typy stielok (stupne organizácie):

1. Bičíkatá (monádoidná): Jednobunková, má bičík a svetlocitlivú škvrnu (stigma). Napr. červenoočko.

2. Bunková (kokálna): Jednobunková, nepohyblivá, chránená bunkovou stenou. Napr. chlorela.

3. Vláknitá (trichálna): Mnohobunková, bunky sú usporiadané v jednom nevethvenom rade. Napr. závitnicovka.

4. Rúrkovitá (sifonálna): Tvorí ju jedna obrovská bunka s mnohými jadrami.

5. Pletivová: Najdokonalejšia, pripomína orgány vyšších rastlín (fyloidy – lístky, kauloidy – stonka, rizoidy – korienky). Napr. morský šalát.

Systém rias:

I. Oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta)

• Obsahujú chlorofyl a a d, plus farbivá fykoerytrín (červený) a fykocyanín (modrý).

• Vďaka červenému farbivu dokážu zachytiť svetlo aj vo veľkých hĺbkach (až 200 m).

• Význam: Výroba agaru (používa sa v mikrobiológii ako živná pôda a v potravinárstve).

II. Oddelenie: Hnedé riasy (Chromophyta)

• Obsahujú chlorofyl a a c a hnedý fukoxantín.

• Patrí sem trieda Rozsievky (Bacillariophyceae): Jednobunkové riasy s dvojdielnou kremičitou schránkou. Ich ložiská tvoria horninu diatomit.

• Trieda Chaluhy (Phaeophyceae): Morské riasy, tvoria podvodné lesy (dlhé až 60 m). Zdroj jódu a krmiva pre dobytok.

III. Oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)

• Obsahujú chlorofyl a a b (rovnako ako vyššie rastliny). Zásobnou látkou je škrob.

• Zelenivky: Napr. váľaveč gúľavý (tvorí kolónie, kde sú bunky špecializované – náznak mnohobunkovosti).

• Spájavky: Majú špecifické pohlavné rozmnožovanie – konjugáciu (spájanie dvoch vlákien).

Ríša: Huby (Fungi)

Huby sú heterotrofné eukaryotické organizmy. Majú znaky rastlín (nepohyblivosť, bunková stena) aj živočíchov (obsahujú chitín, zásobná látka je glykogén, nemajú chloroplasty).

Stavba tela:

• Telo tvorí stielka. U mnohobunkových sú to vlákna – hyfy.

• Súbor hyf vytvára podhubie – mycélium.

• Za priaznivých podmienok sa vytvára plodnica (to, čo bežne voláme huba).

Rozmnožovanie:

1. Vegetatívne: Rozpadom mycélia alebo pučaním (kvasinky).

2. Nepohlavné: Výtrusmi (spórami).

3. Pohlavné: Splynutím dvoch vlákien s opačným pohlavným znamienkom (+ a -).

Systém húb:

1. Slizovky: Majú meňavkovitú stielku (plazmódium).

2. Chytrídiomycét: Vodné huby, často parazitujú na rastlinách (napr. rakovina zemiakov).

3. Zygomycét (Plesne): Napr. pleseň hlavičkatá – tvorí biele povlaky na potravinách.

4. Vreckovité huby (Ascomycetes): Výtrusy vznikajú vo vreckách (askus). Patrí sem kyjanička purpurová (námel), paplesňovec (výroba penicilínu) a kvasinky.

5. Bazídiové huby (Basidiomycetes): Výtrusy vznikajú na bazídiách (na lupeňoch alebo v rúrkach pod klobúkom). Sem patria jedlé, nejedlé a jedovaté huby.

Symbiózy húb:

• Lišajníky (Lichenizácia): Symbióza huby (ochrana a voda) a riasy/sinice (cukry z fotosyntézy). Sú to priekopníky života a indikátory čistoty ovzdušia.

• Mykoríza: Spolužitie huby s koreňmi vyšších rastlín (napr. kozák a breza).