Všetka informácia je zapísaná v nukleových kyselinách (DNA a RNA).
DNA (Deoxyribonukleová kyselina):
Stavba: Dvojzávitnica zložená z dvoch antiparalelných vlákien.
Nukleotid: Cukor (deoxyribóza), fosfátová skupina a dusíkatá báza.
Bázy: Adenín (A), Tymín (T), Guanín (G), Cytozín (C). Platí pravidlo komplementarity (A-T, C-G).
Gén (Vloha): Úsek molekuly DNA, ktorý nesie informáciu pre jeden konkrétny znak (presnejšie pre tvorbu jednej bielkoviny).
Genóm: Súbor všetkých génov v jednej bunke.
Ako sa informácia z "papiera" (DNA) zmení na "stavbu" (bielkovinu)?
Replikácia: Zdvojenie DNA v jadre. Dôležitá pred delením bunky.
Transkripcia (Prepis): V jadre sa podľa vlákna DNA vytvorí kópia – mRNA (informačná RNA).
Translácia (Preklad): Prebieha na ribozómoch. Poradie nukleotidov v mRNA sa prekladá do poradia aminokyselín. Pomáha pri tom tRNA, ktorá prináša správne aminokyseliny.
Genetický kód: Systém pravidiel, kde 3 nukleotidy (triplet/kodón) určujú 1 aminokyselinu. Kód je univerzálny (rovnaký pre baktériu aj človeka).
DNA je v jadre organizovaná do chromozómov.
Chromozóm: Pozostáva z DNA a bielkovín (histónov).
Počet: Človek má v telovej bunke 46 chromozómov (23 párov – diploidný počet 2n). Pohlavné bunky majú 23 chromozómov (haploidný počet n).
Karyotyp: Súbor všetkých chromozómov v bunke usporiadaný do párov.
Autozómy: 22 párov (rovnaké u mužov aj žien).
Gonozómy (Pohlavné): 1 pár (XX u žien, XY u mužov).
Johann Gregor Mendel (zakladateľ genetiky) objavil pravidlá kríženia na hrachu.
Základné pojmy:
Alela: Konkrétna forma génu (napr. gén pre farbu kvetu má alelu "červenú" A alebo "bielu" a).
Homozygot: Má dve rovnaké alely (AA alebo aa).
Heterozygot: Má dve rôzne alely (Aa).
Genotyp: Súbor alel (to, čo je v genóme).
Fenotyp: Vonkajší prejav (to, čo vidíme).
Zákon uniformity: Ak krížime dvoch rôznych homozygotov (AA x aa), všetci potomkovia v prvej generácii sú rovnakí (uniformní – Aa).
Zákon štiepenia: Pri krížení dvoch heterozygotov (Aa x Aa) sa znaky u potomkov objavujú v určitom pomere (napr. 3:1 pri úplnej dominancii).
Zákon o nezávislej kombinovateľnosti: Gény ležiace na rôznych chromozómoch sa dedia nezávisle od seba.
U človeka nemôžeme robiť pokusy krížením, preto využívame metódy ako rodokmeňový výskum, štúdium dvojičiek alebo cytogenetiku.
Dedičnosť viazaná na pohlavie: Gény na chromozóme X.
Hemofília (porucha zrážanlivosti krvi) a Daltonizmus (farbosleposť). Trpia nimi najmä muži, ženy sú prenášačky.
Mutácie: Náhodné zmeny v DNA.
Downov syndróm: Trizómia 21. chromozómu (človek má o jeden 21. chromozóm viac – spolu 47).