Základy rétoriky, rečnícky štýl

ZÁKLADY RÉTORIKY, REČNÍCKY VÝCVIK 

• rétorika čiže rečníctvo je náuka o výbere jazykových prostriedkov a o vlastnostiach hovoreného prejavu 

• jazykový prejav je v rečníckom štýle doplnený mimojazykovými prostriedkami (mimika, gestá...)

DEJINY RÉTORIKY 

• vznikla v starom Grécku pred vyše 2000 rokmi ako dôsledok spoločenskej situácie (otrokárska demokracia), lebo každý slobodný občan mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde ako žalobca alebo obhajca a od jeho rečníckeho umenia často závisel výsledok jeho právneho sporu 

• rétorika bola spolu s gramatikou a dialektikou súčasťou vyššieho vzdelania ⇒ bolo veľa dobrých učiteľov a teoretikov rečníctva: 

  • Gorgias (485 – 380 p.n.l.) – napísal učebnicu rétoriky, rozpracoval rečnícke figúry

  • Demostenes (384 – 322 p.n.l.) – jeden z najvýznamnejších rečníkov 

  • Sokrates (469 – 399 p.n.l.), jeho žiak Platón (427 – 347 p.n.l.) – majstri akademických dialógov 

  • Demokritos (460 – 370 p.n.l.) 

  • Aristoteles (384 – 322 p.n.l.) - najvýznamnejší teoretik rečníctva 

Rétorika 

• výklad o teórii rečníckeho umenia – definície 

• rozdelená na 3 časti – politické, súdne a pochvalné spisy • 

Poetika 

• prvý teoretický spis o básnickom umení na európskom kontinente 

• najväčším zo starorímskych rečníkov bol Marcus Tullius Cicero (106 – 43 p.n.l.) 

• novšie dejiny rétoriky sa spájajú so vznikom kresťanského náboženstva – náboženská (kazateľská) rétorika je menej konkrétna, menej polemická a viacej oslavná ako antická rétorika 

• univerzity – iný druh rétoriky – akademické prednášky dostávali formu živého prejavu a prenikali do širšej verejnosti 

• vznik buržoáznej spoločnosti priniesol rozvoj politického rečníctva – parlament (Anglicko), verejné tribúny (Veľká francúzska revolúcia – Jean Paul Marat) 

• vznik marxizmu → potreba nového štýlu na presviedčanie más → úpadok rétoriky 1. súčasné obdobie – renesancia rétoriky – má dôležitú riadiacu a motivačnú funkciu (napr. logické, stručné vysvetlenie príčiny problému viac zmobilizuje k činnosti ako frázovité „plytké“ vysvetľovanie) 

REČNÍCKY ŠTÝL A JEHO ŽÁNRE 

• slohové štýly (HANU(PR)): 

a) hovorový 

b) administratívny (úradný) 

c) náučný (odborný) 

d) umelecký 

e) publicistický 

f) rečnícky 

• rečnícky štýl má veľa spoločného s publicistickým (obidva sú verejné), preberá aj prvky umeleckého štýlu 

• rozdiely medzi rečníckym a publicistickým štýlom sú vlastne rozdielmi medzi ústnym a písomným prejavom – ústny prejav má: 

  • kratší, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah 

  • prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu 

  • výhodu v používaní mimojazykových prostriedkov 

  • možnosť doplniť prejav diskusiou 

  • vysokú techniku prednesu 

• rečnícky prejav musí obsahovať: 

  • a) oslovenie (správne poradie oslovovaných – najprv osoby ženského pohlavia, vyššie postavené) 

  • b) úvod – rečník by sa ho mal naučiť naspamäť, mal by v ňom naznačiť tému, prípadne použiť rôzne prirovnania, citáty, príslovia, porekadlá 

  • c) jadro – rozvedenie problému, fakty, môže sa aj čítať 

  • d) záver – zhrnutie, vystupňovanie myšlienky, podľa príležitosti (rečník môže vyvolať smiech, niečo zvolať, vyzvať poslucháčov k činnosti...)

  • v rečníckom štýle používame spisovný, zrozumiteľný a spoločensky, vekovo a mentálne primeraný jazyk 

  • rečnícke otázky a prípadné rečnícke odpovede (nevnucujú názor rečníka, používajú sa častice ako možno, snáď, ...) 

  • opakovanie slov: 

    • za sebou – epizeuxa 

    • na začiatku za sebou idúcich veršov (viet) – anafora 

    • na konci za sebou idúcich veršov (viet) – epifora 

    • na konci jedného a na začiatku druhého verša (vety) – epanastrofa 

  • rečník by svojím prejavom mal upútať, zaujať, motivovať, na konci presvedčiť, príp. rozosmiať alebo dojať ⇒ príprava rečníckeho útvaru je teda ešte náročnejšia ako vypracovanie písomného útvaru 

  • žánre rečníckeho štýlu: 

    • a) agitačné (politická reč, súdna reč) 

    • b) náučné (prednáška, referát, koreferát) 

    • c) príležitostné (spoločenský príhovor, smútočný prejav, slávnostný prejav)