Biológia nie je jedna veda, ale systém vied.
Podľa objektu skúmania:
Mikrobiológia: (virológia – vírusy, bakteriológia – baktérie).
Botanika: (algológia – riasy, bryológia – machy, dendrológia – dreviny).
Zoológia: (entomológia – hmyz, ichtyológia – ryby, ornitológia – vtáky, mamaliológia – cicavce).
Antropológia: (biológia človeka).
Podľa hľadiska skúmania (všeobecné vedy):
Morfológia: Skúma vonkajšiu stavbu a tvary.
Anatómia: Skúma vnútornú stavbu (sústavy a orgány).
Histológia: Skúma tkanivá a pletivá.
Fyziológia: Skúma funkcie a procesy (dýchanie, trávenie).
Genetika: Skúma dedičnosť a premenlivosť.
Ekológia: Skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím.
Etológia: Skúma správanie živočíchov.
Živé organizmy sú otvorené systémy (vymieňajú si s okolím látky, energie a informácie).
Chemické zloženie: Vysoký obsah vody a organických makromolekúl.
Stupňovité usporiadanie (Hierarchia): Atóm → Molekula → Organela → Bunka → Tkanivo → Orgán → Jedinec → Populácia → Ekosystém.
Metabolizmus: Súhrn všetkých chemických dejov.
Anabolizmus: Budovanie zložitých látok (spotreba energie).
Katabolizmus: Rozklad látok (uvoľnenie energie).
Reprodukcia: Zachovanie druhu.
Nepohlavná: Potomok je identický s rodičom.
Pohlavná: Kombinácia genetického materiálu dvoch rodičov.
Vývin (Ontogenéza): Od vzniku po zánik jedinca.
Evolúcia (Fylogenéza): Historický vývoj druhov.
Dráždivosť: Schopnosť prijímať podnety a reagovať na ne (napr. pohyb rastliny za svetlom – fototaxia).
Homeostáza: Udržiavanie stálosti vnútorného prostredia (pH, teplota).
Biogénne prvky:
Makroprvky (95 %): O, C, H, N, Ca, P, Mg, K, S, Na, Cl. Sú stavebné.
Mikroprvky (stopové): Fe (v krvi), I (v štítnej žľaze), Cu, Zn, F (v zuboch).
Anorganické látky:
Voda: Polárne rozpúšťadlo, tepelná kapacita (pomalé ochladzovanie), povrchové napätie.
Soli: V ionizovanej forme (osmotický tlak) alebo v pevnej forme Ca3(PO4)2 v kostiach).
Organické látky:
Sacharidy: Monosacharidy (glukóza, fruktóza), Disacharidy (sacharóza, laktóza), Polysacharidy (škrob – zásoba u rastlín, glykogén – u živočíchov, celulóza – stena rastlín, chitín – stena húb).
Lipidy: Tuky a oleje. Funkcia: energetická rezerva, tepelná izolácia, mechanická ochrana orgánov.
Bielkoviny: Reťazce aminokyselín spojené peptidovou väzbou. Ich tvar určuje ich funkciu. Ak sa tvar naruší (teplom, pH), nastáva denaturácia.
Nukleové kyseliny: DNA (dvojvlákno, cukor deoxyribóza, bázy A, T, C, G) a RNA (jednovlákno, cukor ribóza, bázy A, U, C, G).
Bunková teória (Purkyňe, Schleiden, Schwann): Bunka je základná funkčná a stavebná jednotka všetkých organizmov.
Rozmery: 1–10 µm (mikrometrov).
Bunková stena: Pevná, z peptidoglykánu.
Plazmatická membrána: Reguluje transport, u prokaryotov vykonáva aj funkciu mitochondrií.
Nukleoid: Jedna kruhová DNA, nie je obalená jadrovou membránou.
Plazmidy: Mimojadrová DNA, dôležitá pre odolnosť (antibiotiká).
Ribozómy: Tvorba bielkovín (menšie ako u eukaryotov).
Inklúzie: Zásobné látky v cytoplazme.
Jadro (Karyon): Dvojitá membrána s pórmi, obsahuje jadierko (produkcia rRNA).
Mitochondrie: Dvojitá membrána, vnútorná je poprehýbaná (kristy). Majú vlastnú DNA (semiautonómne organely).
Chloroplasty: Obsahujú farbivo chlorofyl, tylakoidy a grana. Majú vlastnú DNA.
Endoplazmatické retikulum (ER): * Drsné: Má ribozómy, syntéza bielkovín.
Hladké: Bez ribozómov, syntéza lipidov a vitamínu D.
Golgiho aparát: Úprava produktov z ER, tvorba sekrétov.
Vakuola: U rastlín udržuje tlak (turgor), ukladá farbivá (antokyány) a odpad.
Cytoskelet: Mikrotrubičky a mikrovlákna – kostra bunky, zabezpečuje pohyb organiel.
37, 11a, 131,151,153,11,12 = 586,80