Bunka vzniká len z existujúcej bunky. Proces od konca jedného delenia po koniec druhého sa nazýva bunkový cyklus.
Bunka rastie a pripravuje sa na delenie. Delí sa na podfázy:
G1 fáza (postmitotická): Hlavný kontrolný uzol. Prebieha intenzívny rast, syntéza RNA a bielkovín. Bunka sa "rozhoduje", či sa bude ďalej deliť.
S fáza (syntetická): Kľúčový moment – replikácia DNA. Množstvo genetického materiálu sa zdvojnásobí (z 2n na 4n), aby každá dcérska bunka dostala plnú výbavu.
G2 fáza (premitotická): Pokračuje syntéza bielkovín potrebných pre delenie (napr. pre deliace vretienko).
Rozdelenie jadra (karyokinéza) a následne bunky (cytokinéza).
Profáza: Chromozómy sa špiralizujú (stávajú sa viditeľnými), zaniká jadrová membrána a jadierko, tvorí sa deliace vretienko.
Metafáza: Chromozómy sa zoraďujú do ekvatoriálnej (stredovej) roviny. Je to najlepší čas na pozorovanie chromozómov.
Anafáza: Deliace vretienko odťahuje sesterské chromatidy k opačným pólom bunky.
Telofáza: Chromozómy sa dešpiralizujú, obnovuje sa jadrová membrána a jadierko. Bunka sa zaškrtí (u živočíchov) alebo vytvorí priehradku (u rastlín).
Špeciálny typ delenia, pri ktorom vznikajú pohlavné bunky (gaméty). Z jednej diplomatickej bunky (2n) vznikajú štyri haploidné (n).
Pozostáva z dvoch po sebe idúcich delení (Meióza I a Meióza II).
V profáze I prebieha crossing-over – výmena častí nesesterských chromatid, čo zabezpečuje genetickú rôznorodosť potomstva.
Sú to vnútrobunkové parazity, ktoré stoja na hranici medzi živou a neživou prírodou.
Podľa hostiteľa: Bakteriofágy (napadajú baktérie), fytopatogénne (rastlinné – napr. vírus tabakovej mozaiky), zoopatogénne (živočíšne), antropopatogénne (ľudské).
Podľa typu NK: DNA vírusy a RNA vírusy.
Adsorpcia: Naviazanie vírusu na špecifické receptory bunky.
Penetrácia: Preniknutie vírusu do vnútra.
Eklipsa: Uvoľnenie nukleovej kyseliny z kapsidy.
Replikácia: Bunka "zneužitá" vírusom vyrába jeho kópie.
Maturácia: Skladanie nových viriónov.
Elúcia: Uvoľnenie vírusov, často spojené so smrťou bunky.
Špecifický prípad: Retrovírusy (napr. HIV) – majú schopnosť prepísať svoju RNA do DNA hostiteľa pomocou enzýmu reverzná transkriptáza.
Tvary: Koky (guľovité), bacily (tyčinkovité), vibriá (rožkovité), spirily a spirochéty (špirálovité). Môžu tvoriť retiazky (streptokoky) alebo strapce (stafylokoky).
Výživa:
Autotrofné: Fototrofné (fotosyntéza) alebo chemotrofné (oxidácia anorganických látok).
Heterotrofné: Saprofyty (rozkladače) alebo parazity.
Vzťah ku kyslíku: Aeróbne (potrebujú O2), anaeróbne (kyslík je pre ne jed), fakultatívne anaeróbne (prispôsobia sa).
Významné procesy: * Nitrifikačné baktérie: Premieňajú amoniak na dusičnany (výživa rastlín).
Denitrifikačné baktérie: Rozkladajú dusičnany na voľný dusík.
Hľuzkové baktérie: Žijú v symbióze na koreňoch bôbovitých rastlín, viažu vzdušný dusík.
Najstaršie autotrofné organizmy.
Obsahujú chlorofyl a, ako aj modrý fykocyanín a červený fykoerytrín.
Vytvorili kyslíkovú atmosféru Zeme.
Pri premnožení v stojatých vodách tvoria vodný kvet (toxické).