Umelecké rozprávanie

UMELECKÉ ROZPRÁVANIE 

• umelecké rozprávanie je zachytenie udalostí umeleckým spôsobom, využíva básnické prostriedky: 

  • a) trópy (metafory, metonymie, epitetá, oxymorony – napr. „biela tma“) 

  • b) figúry – opakovanie: 

1) za sebou – epizeuxa 

2) na začiatku za sebou idúcich veršov (viet) – anafora 

3) na konci za sebou idúcich veršov (viet) – epifora 

4) na konci jedného a na začiatku druhého verša (vety) – epanastrofa

• autorská reč – opis a charakteristika – 1. osoba singuláru (v antirománe 2. osoba singuláru)

• spisovná reč 

• postavy môžu v dialógoch používať slang, vulgarizmy, odborné termíny...

• reč postáv

  • replika = výpoveď 

  • dialóg: 1) symetrický (ABABABAB...) 2) nesymetrický (inak)

  • reč postavy môže byť neuvedená (nevlastná priama reč – postava si to myslí) alebo uvedená („“) 

• dramatizujúce a estetizujúce prostriedky – krátke vety, nedokončené vety (apoziopéza) a historická prézent 

• polovetné konštrukcie – prechodník a príčastie 

• hlavné druhy úvodu v rozprávaní: 

  • a) expozícia – pomalý vstup do deja, zoznámenie sa s prostredím, charakteristiky a opisy 

  • b) in media res – priamy skok do deja, začína rovno so zápletkou 

  • c) retrospektíva – pohľad do minulosti (hlavne pri detektívkach)