Zvuková a grafická stránka slovenčiny

ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVENČINY 

• v slovenčine v zásade platí, že jednej fonéme (hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno) 

• výnimky: ch, dz, dž 

• zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika (skúma realizáciu zvukov cez hlásky) a fonológia (abstraktná) 

• slovenské samohlásky delíme na: 

  • a) vysoké: i, u 

  • b) prostredné: e, o 

  • c) nízke: a, ä

VÝVIN PÍSMA 

• používa na vyjadrenie predmetov alebo činností obrázky 

• je univerzálne, všetci mu rozumejú 

• používa sa dodnes (zákazy, niektoré dopravné značky, ...) 

SPISOVNÁ VÝSLOVNOSŤ (ORTOEPIA) 

• znelostná asimilácia (spodobovanie) – nastáva, keď sú vedľa seba znelá a neznelá spoluhláska – vtedy sa vždy prvá v poradí mení na svoju párovú spoluhlásku (kde → [gde]) 

• výslovnosť spoluhlásky v 

• výslovnosť dvojhlások 

• výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások 

• rytmické krátenie 

• mäkkosť a tvrdosť spoluhlások 

• rozdelenie spoluhlások podľa účasti hlasu (podľa znelosti):

  • znelé: b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v 

  • neznelé: p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f 

  • nepárové znelé: m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, j 

PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI – INTONÁCIA 

• intonácia sa prejavuje vo väčších rečových jednotkách než je hláska, najmenšou intonačnou jednotkou je slabika 

• intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu 

• modulácia môže byť trojaká: 

a) časová – vzniká pri nej

• kvantita (dĺžka)

  • dĺžka nositeľov slabičnosti 

  • trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky 

• pauza (prestávka)

  • reč je pauzami členená na takty, takéto členenie sa nazýva frázovanie 

  • prestávky rozoznávame: a) logické (významové) b) fyziologické (nevyhnutnosť nadýchať sa) 

• tempo reči (rýchlosť)

  • závisí od obsahu a funkcie prejavu – čím je bohatší, náročnejší, tým je tempo pomalšie a naopak 

  • menej dôležité časti vety sa realizujú rýchlejším tempom 

  • priemerné tempo reči – asi 100 slov za minútu 

• rytmus

  • je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré vytvárajú takty 

  • čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti

b) silová – vzniká pri nej: 

• intenzita hlasu

  • celková sila reči, možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých 

  • úzko súvisí s hlasovým registrom (nižšia alebo vyššia poloha hlasu) 

  • je dôležitým štylizujúcim prostriedkom vety, najmä pri prednese umeleckého textu 

• prízvuk

  • pevný (nepohyblivý) prízvuk – na prvej slabike slova 

  • vedľajší prízvuk – menej výrazný 

• dôraz 

  • výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie, jeho zdôraznením sa vylučuje možnosť iného chápania vety 

c) tónová – predstavuje ju:

• melódia hlasu

  • tónové vlnenie, čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete 

  • 3 druhy melódie: 

a) uspokojivá končiaca melódia (konkluzívna kadencia) 

b) neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) 

c) neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia)